Sunday, September 30, 2007

Zrada

Bez akýchkoľvek prísľubov, bez dohody, možno troška bez citu, teda aspoň z jednej strany.

Päť minút pohybov a následné uvoľnenie, s mozgom prázdnym, ešte neschopným racionálne a s nadhľadom zhodnotiť, čo sa vlastne stalo. So svedomím doposiaľ neprebudeným.

Prvá postkoitálna cigareta v mojom živote. Prvý one-night stand. Troška strachu, ako sa dostať z tejto hotelovej izby bez toho, aby ma videli.

Dolieha na mňa ticho jesenného poobedia, so slnkom veselo žiariacim do mojej izby. Ruky odmietajú poslúchať, oči sú neschopné sa rozplakať, hlava nefunguje. Pocit absolútnej triezvosti kombinovaný s nepreniknuteľnou hmlou. Samota.

Si v tom celkom sám.

Zakliesnený v zvláštnom trojuholníku s dvoma osobami, z ktorých jedna ťa dusí láskou a pre druhú si jedna z epizód. Troška zvrátená myšlienka, že to bolo potrebné, že bez toho by celá záležitosť ostala nedokončená. Čakáš na tú bodku, ktorá mala prísť za vetou, a stále sa nedostavila. Veta ostáva nedopovedaná a ty len čakáš a čakáš a nie si schopný ju dokončiť sám.

V izbe je ťaživé ticho, svet zaradil spiatočku a nekrúti sa tak ako predtým. Dva páry očí, dva páry rúk, pocit viny, ktorý sa pomaly ale isto vykráda z podvedomia. Z priamočiarosti už je len nejasná spomienka. Nikdy už nič nebude jednoduché, ako to bolo predtým.

Trocha smútku. Veľa zmätenosti. A ešte viac nenávisti ku všetkému naokolo, hlavne k odrazu v zrkadle...

2 comments:

Jasper said...

Unášaním a veď-uvidíme-necháme-na-neskôr si sa dostala do situácie, ktorá ti nie je prirodzená. A nezvládaš ju. Lebo, aj keď si si možno myslela, že hej, nie si (aj) taká.

Nie všetko sa dá odsalámovať a niekedy si naozaj treba sadnúť a nakresliť si plán.

Nenávisť k sebe... určite nie. Zle zle zle. Priam najhoršie. Nie.

Rozhodnutie a riešenie. A nevyhovárať sa na okolnosti a blabla. Nič iné, sakra, kde je problém?! Lebo perspektívy sú nulové. Lebo ťa v tom nečaká nič dobré pre teba samú. Lebo to sama vieš - a aj tak do seba necháš vyrývať tie jazvy...

Až som sa nahneval na seba, že ti nedokážem pomôcť...

delmo said...

pomahas fesi... pomahas