Monday, March 10, 2008

Be brave, be sincere

Deň tak trocha zamračený.
Tak trocha temný.
Chladný.

Noci bez spánku.
Denná únava.
Nervozita.

A napriek tomu...
Napriek tomu všetkému sa mi zdá, že žiadny iný stav by nemohol byť lepší.

Bolo to s nami ako s knihou, v ktorej obraciaš jednu prázdnu stránku za druhou.
Prázdna kniha, tak mätúca svojimi občasnými vetami, torzami slov, nedokončenými riadkami. Písmenami, ktoré sa každý deň preskupovali a zanechávali ťa v ešte väčšom zmätku.

Ticho, ktoré ubíjalo horšie ako tisíce výkrikov.
Prázdnota, ktorá zraňovala viac ako milióny úderov.

Všetko je lepšie než mlčanie.

Čokoľvek je lepšie než neistota. Aj keď vieš, že istota bude možno bolieť, ale aspoň to nebudeš ty sám, kto sa bude dusiť a zraňovať. Vystavíš svoje telo nebezpečiu, svoju tvár úderom, ktoré možno prídu a možno neprídu. Nikdy nevieš.

Be brave, be sincere.

Hlavne k sebe.

Na tie rany, ktoré prídu, do konca života nezabudneš, ale dajú ti toľko, čo žiadne objatie nedokáže.

Odhalia ťa pred sebou samým.

A posilnia ťa.