a...

A prečo nepíšeš?

A keď ja nemám o čom... Alebo možno aj hej, ale príklad tých desiatok, stoviek, tisícok ľudí, čo začnú písať len preto, aby písali a nemajú o čom, je pre mňa príliš odstrašujúci.

Ale preboha, šak len ten dnešný deň, z toho by bola úžasná poviedka!

No dobre, ale koľkokrát za život sa ti podarí taký deň?

O to ide, že to bol úplne bežný deň, v ktorom došlo k jednému miniatúrnemu niečomu, a ty mi to tu celé porozprávaš a pritom kebyže to hodíš na papier... teda monitor a dáš tomu nejakú formu...

Ježíííííííš, si otravný...

Ó ďakujem.

A čo mám písať cestopisy? No skús tu niekomu písať o Káhire...

Taký abstraktný pojem, zlato??? Miesto je len kulisa, tu ide o ľudí!

Ale popisu kulisy sa nevyhneš, nemyslíš? A komu sa už dnes chce čítať také blbosti, haa? Ja uznávam, že veľa ľudí toho veľa zažilo, ale ak sa k tomu mám prehrabať cez opis osemhodinovej cesty autom a desať mien amerických (zameniteľné za ľubovoľnú krajinu / kontinent sveta) kopcov, tak soráč, to radšej pôjdem hačať na kafčo s Dankou a vyvenčiť s Jankou Astu a...

Neodporuj! Nevyhováraj sa!

.... achhhh....

No dooooooobre!