Upieral ich z okienka na more oblakov pod nami a rozprával. O všetkých svojich malých problémoch, ktoré sa denne kopia a kopia, až narastú do nejasnej a všeobjímajúcej frustrácie. Oči sa mu leskli, troška od klimatizácie a troška z toho vnútorného tlaku, ktorý sa nezadržateľne dral na povrch...
Asi konečne našiel niekoho, kto počúva, a mňa to počúvanie celkom tešilo... a fascinovalo zároveň. Sila okamihu – s takmer patetickým západom slnka, vo výške niekoľkých kilometrov nad zemou, kde sa človek (veľmi podvedome) bráni pocitu absolútnej zraniteľnosti a začne sa zverovať. Bez pevnej pôdy pod nohami, bez možnosti úniku.
„Quick cigarette?“
Pripálil sebe a potom aj mne, troška sa pousmial – úsmevom tak smutným, že to až zabolelo. Všade okolo mňa sa zrážali vlny protichodných vnemov: pokojný výhľad vyvolávajúci dojem, že všetko na tomto svete plynie správnym smerom, pomaly a kľudne, padajúce prítmie, chvíľkové prestávky v rozhovore, šnúrky dymu plaziace sa medzi našimi hlavami. A na druhej strane jeho znepokojený hlas, naliehavý tón, obsah jeho slov, nervózne ruky, popol padajúci na dlážku a lesklé oči behajúce od jedného bodu k druhému a späť ku mne.
Vycítim správny okamih na odľahčenie ťažkej konverzácie a konečne ho vidím zasmiať sa. Na chvíľku vyzerá takmer šťastne...
Naša pracovná schránka, troška podobná rakve, ďalej kĺže vysoko nad zemou, zvonka tak slobodná, zvnútra tak obmedzená, a my sa lúčime, o niečo pokojnejší, o niečo plnší, so zvláštnymi pocitmi v duši.
A jeho oči mi v tejto osamelej temnote nedajú spať...
7 comments:
skvelá atmosféra... strašná namotávka... serú ma tie emócie a chémia, keď tušíš, že v reáli to bude gordické... a ono, frustrácia je frustrácia - núti nás robiť veci, ktoré sú pod našim morálnym štandardom... alebo nie?
... totálny insider
...to len ja som taký zvedavec, že chcem vedieť o čom rozprával??? :)
A veľmi pekne si to...a až teraz som sa zamyslel, že vlastne naozaj, zvonka pôsobí lietadlo tak krásne slobodne, ale z vnútra je to miesto bez úniku... hmmmm Ja sa vždy prikláňal k tej slobode...
ale hej, ja viem o com ... ;)
cafte chlapci, clovek ani nema cas sem odpisat, strasne...
mno, dnes sa s nim mozno zase stretnem a mozno zase pride nejaky ten silny okamih. vlastne o tom to cele je, o sile okamihu, o dlhodobej frustracii (ze, jasper?) a o uniku / unikoch z nej - a tie niekedy mozu byt aj len v tom, ze si s niekym zapalis cigaretu v cockpite pocas letu a do toho ti zapada slnko a miesaju sa oblaky (eten, to by sa ti urrrrcite paaacilo :)))
chemia a moralny standard, hm... pokial je to v rovine teoretickej, tak preco nie, nie? ;)
Co je lepsie, ako najst cloveka, ktory by nas so zaujmom pocuval? Ja o tom snivam uz dlho, ale kazdy si za to zatial pytal tak 500 na hodinu.
Dufam, ze si nasla druhu ponozku... ;)
heh, sakra, prave dnes som nasla vypratu iba jednu, druha sa zatulala niekde v kosi na pradlo... ale sak sa najde... snad ;)
... tá veta, tá skvelá veta. A mala by si ju sem dať. Vypísať ju, dehonestovať v kontexte. Znížiť jej potenciál. Nemyslíš?
... neviem prečo, nepýtaj sa prečo mi to príde dôležité.
sedim tu nad nou / pred nou uz druhu hodinu a neviem co s nou... mozno mas pravdu... ... ...
Post a Comment