Tiché hučanie v ušiach. Pulz, ktorý necítiš, ale počuješ.
Na chvíľu sa ti zastaví srdce a ty premýšľaš, či si z teba zrazu všetci robia srandu, či je to nejaký surrealistický vtip, v ktorom sa rozhodli zohrať vedľajšiu úlohu. S tvárami vážnymi, oznámia ti niečo, na čo za chvíľu aj tak všetci zabudnú a neuvedomujú si, čo to s tebou práve spravilo.
Ľudia. Miešajú sa ako kamene na dne rieky, city z nich vyšumia ako bublinky z minerálky, od istého okamihu len všetci krčia plecami, plačú iba jeden večer a na ďalší deň už je všetko za nimi. Ľudia. Hrajú hry, zraňujú. Zraňujú iných z pomsty za to, ako ich kedysi ranili tí, ktorí pre nich ešte dokázali niečo znamenať. Teraz už na takých nenatrafia. Lebo ich nehľadajú. Zmierili sa so svojou úlohou v tejto veľkej a čím ďalej tým menej vážnej hre. Zmierili sa s hlúpymi pravidlami, pretože ísť proti nim dá príliš veľa námahy.
Ľudia. Mstíte sa za svoje rany a zakrývate bolesť úškľabkom, ktorý hovorí: „Veď aj ty budeš raz taký, ako ja.“
Nechcem sa učiť chodiť vo vašich dospelých hrách, v hrách, v ktorých sa city nevyplácajú, v ktorých sa nevypláca úprimnosť.
Ak to raz vo mne objavíš, povedz mi to hneď, zastav ma, kým nebude neskoro...
7 comments:
Hmmm, fakt pekne napísané! Silný článok so silným podtextom... Neviem síce čo sa stalo, ale to že "nechceš" sa mi páči.
Ľudia hrajú hry ak ostatní hrajú s nimi... Pristúpia na pravidlá. Avšak, kto v dnešnej dobe nehrá aspoň akú-takú aj keď malú rolu? Už len to, že neodhaľujeme na verejnosti svoje najhlbšie súkromie, aj to je už podľa mňa určitá "životná rola". Neodsudzujem ju, resp. odsudzujem ju len v tedy, ak sa niekto vydá touto cestou, no doposiaľ ňou nešiel... Pretože pred naozajstnými priateľmi je vhodné dať dole danú masku, no neprijateľné si ju potom opäť nasadiť.
Priznávam sa, že som jeden z tých, ktorí majú svoju masku na tvári..avšak nie za účelom mstiť sa , či vysmievať okoliu, ale za účelom ochrany samého seba, môjho vnútra, z dôvodu strachu pred svetom...strachu, že by som bol bez nej zraniteľný... Nemyslím si, že svojou "rolou/maskou/hrou" niekomu ubližujem, a ak Áno, tak sa ospravedlňujem, pretože to nerobím úmyselne...
Ako som povedal, oceňujem to, že "nechceš"... Pretože svet je taký, ako ho my vidíme...a pokiaľ sa naň budeš pozerať ako na nevinný, taký pre Teba naozaj aj bude. Každý vie prehliadať negatíva, vyzdvihovať pozitíva...stačí len chcieť. Nič viac - nič menej...
Nepristúp na hru, ktorá sa ti nepáči...je to Tvoja voľba, Tvoj život, a nikto Ťa do ničoho nemôže nútiť ( ale to som asi objavil teplú vodu že? ;) ) Každopádne, držím palce, aby svet bol taký aký Ty chceš...
...lebo je Tvoj...
vdaka eten :) vysvetlenie toho, co sa stalo, najdes ciastocne v nadpise. jednoducho ta niekto namota a ak nie si zvyknuty na hry, nevies odhadnut hranicu toho, aki ludia dokazu byt a nechapes, ako so sebou mozu vydrzat, na kolko stran dokazu hrat. proste sa tak troska zalubis do niekoho, kto ti povie, ze nikoho nema a vie pisat tie najkrajsie vety na svete... a po tyzdni ti niekto iny povie, ze dotycny sa prave ozenil. blbe, ze?
kazdy skryva pred ludmi cast svojho ja. bolo by prilis naivne si mysliet, ze mozes kazdemu povedat vsetko. viem, ze to sa neda a nie je to zdrave. len je rozdiel medzi maskou a klamstvom. asi tolko... a ten prvy obrazok na rozbitych hviezdach bol lepsi ;)
DELMMO: !!!
Na chvíľu sa ti zastaví srdce a ty premýšľaš, či si z teba zrazu všetci robia srandu, či je to nejaký surrealistický vtip, v ktorom sa rozhodli zohrať vedľajšiu úlohu. S tvárami vážnymi, oznámia ti niečo, na čo za chvíľu aj tak všetci zabudnú a neuvedomujú si, čo to s tebou práve spravilo.
Ľudia. Hrajú hry, zraňujú. Zraňujú iných z pomsty za to, ako ich kedysi ranili tí, ktorí pre nich ešte dokázali niečo znamenať. Teraz už na takých nenatrafia.
... v hrách, v ktorých sa city nevyplácajú, v ktorých sa nevypláca úprimnosť.
Skvelé. Hodím sem blogové klišé o tom, ako sa pod to pokojne aj podpíšem.
ETEN:
"Pretože pred naozajstnými priateľmi je vhodné dať dole danú masku, no neprijateľné si ju potom opäť nasadiť."
... sem tri výkričníky
... a sem otáznik
Delmo, ani netusis co vsetko si obsiahla v tomto jednom poste. Alebo zeby ano?
K tym hram a maskam - v mojom zivote bol clovek, maska o ktorej som si dlho myslela ze maskou je. Potom som vsak zistila, ze ta maska je tou skutocnou tvarou. A od toho bodu sa zmenilo vela veci...
ps - skutocne unikatne napisany post.
diky aprilka... no, to je tiez jeden z problemov, ktory si asi po case staviame sami: uz si tak zvykneme, ze ludia nosia masky, ze ak pride do cesty clovek, ktory ju nenosi, snazime sa odhalit nieco, co neexistuje, a stratime tak vela drahocenneho casu a mozno aj "vykrocime zlou nohou" do niecoho, co mohlo prebiehat celkom inak a lepsie, ak by to bolo od zaciatku "uprimne". hm, cely tento post bol vyustenim mojho velmi specifickeho a sukromneho problemu, ale asi je to dost univerzalna tema, ze?
Keep up the good work.
Post a Comment